Ako dopadol boj Slovákov proti COVID opatreniam na Európskom súde?
A ďaľšie zaujímavé témy z Európy.
Prvý oficiálny diel newslettra VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU píšu Eva Kováčechová a Viktória Alžbeta Sutórisová. Príjemné čítanie.
Ako dopadol boj Slovákov proti COVID opatreniam na Európskom súde?
Píše Eva Kováčechová, LinkedIn
Vírus a pandémia s ním spojená na nás mocne zapôsobili, hoci na každého inak. Pomerne veľa ľudí povzbudzovaných viacerými právnikmi pociťovali ako osobnú krivdu všetky lockdowny, rúška, testy, zákazy zhromažďovania, prekážali im nariadenia a opatrenia vlády či úradu hygienika.
Svoje útrapy spísali a poslali na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), pričom sa sťažovali na porušenie takmer všetkých ustanovení Dohovoru. Tak celkovo a všeobecne. Ibaže Európskemu súdu nestačia všeobecné frázy a sťažnosti písané metódou copy-paste.
Na ESĽP treba predovšetkým preukázať dve veci: že sťažovateľ/ka skutočne utrpeli osobnú ujmu a že skôr, než sa vybrali so svojím podaním do Štrasburgu, podali všetky odvolania a sťažnosti na Slovensku.
ESĽP teda odmietol sťažnosť spolu 17 ľudí a po hlavičkou Lörinc proti Slovensku v krátkom odôvodnení stihol povedať pár dôležitých vecí
Sťažovatelia nepreukázali, že oni osobne boli ukrátení na svojich právach, chýbali konkrétne porušenia, nestačia len podozrenia a dohady, nestačia všeobecné frázy o ujme,
Súd tiež zopakoval, že nemožno podávať tzv. actio popularis, teda všeobecné žaloby podané kýmkoľvek nie vo vlastnom mene, ale vo verejnom záujme. Inými slovami, nemožno podať sťažnosť, kde niekto namieta, že prijaté opatrenia škodia celému národu, bez toho, aby preukázal, ako jemu/jej konkrétne tieto opatrenia škodia.
Napokon súdu chýbalo aj splnenie podmienky o vyčerpaní domácich opravných prostriedkov pred podaním sťažnosti na ESĽP (ESĽP má byť posledná, nie prvá inštancia).
Zaujímavý je záver rozhodnutia. Súd sa totiž neprihováral len sťažovateľom, ale aj ich právnikom.
ESĽP si potrpí na profesionalitu a právnemu zástupcovi odkázal, že zastupujúci právnici musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce so Súdom tým, že ho uchránia od predkladania nepodložených sťažností.
V opačnom prípade môže úmyselné alebo nedbanlivé zneužitie zdrojov Súdu podkopať dôveryhodnosť práce právnikov v očiach Súdu a dokonca, ak k nemu dochádza systematicky, môže viesť k zákazu zastupovania sťažovateľov jednotlivým právnikom.
Členský štát z EÚ vylúčiť nemožno, Maďarsko ale testuje, či je tomu naozaj tak
Píše Viktória Alžebta Sutórisová, LinkedIn
Som toho názoru, že všetci, v rôznych oblastiach života, viac či menej testujeme hranice a skúmame, do akej miery nám to bude tolerované. A niekedy sa relatívne dlho pohybujeme v šedej zóne, až nečakane narazíme na múr. Po veľmi tenkom ľade sa aktuálne pohybuje aj Maďarsko, pričom jeden by už aj mohol byť zmätený, na ktorej strane barikády vlastne stojí.
Je otázne, či má cenu, aby Komisia ešte vôbec iniciovala konanie o porušení pravidiel hospodárskej súťaže v súvislosti s dvojakými cenami benzínu pre domácich a zahraničných vodičov (v Maďarsku už lacnejšie nenatankujete) – Maďarsko totiž pokuty za svoje infringementy už dlhodobo ignoruje.
Uvedené ale tlačí do úzadia aktuálny postoj Orbána bojkotujúci akékoľvek snahy Únie politicky priviesť Rusko do úzkych. Minulý týždeň v utorok vyhlásil stav vojnovej hrozby v súvislosti s energetickou krízou a zvyšovaním cien, v piatok sa stretol s Marine Le Pen v Paríži a tento týždeň blokuje ďalší balík sankcií proti Rusku. Dosiahol tým zatiaľ len pozastavenie toku financií z fondu obnovy, či rapídny pokles akcií na Maďarskom trhu.
Koncom roku 2020 bolo schválené nariadenie o kondicionalite, ktoré umožňuje Únii pozastaviť platby zo svojho rozpočtu pre členské krajiny, ktoré porušujú zásady právneho štátu. Išlo o priamu reflexiu na skutočnosť, že ukladanie pokút Maďarsku a Poľsku v tejto súvislosti už nebolo účinné. K realizácii predpokladaného mechanizmu ešte nestihlo dôjsť, je ale otázne, či ešte vôbec bude príležitosť - Maďarsko je už totiž akoby jednou nohou preč z Únie.
Moldava 9 rokov po zásahu
Píše Eva Kováčechová, LinkedIn
Európsky súd pre ľudské práva sa zaoberal aj inou sťažnosťou, ktorú podalo tiež viacero sťažovateľov. Išlo o smutnoznámu vec obyvateľov z Moldavy nad Bodvou (M. H. v Slovensko), ktorí namietali policajný zásah v ich obci ešte v roku 2013. Vec napokon skončila zmierom.
Slovenská republika sa obetiam ospravedlnila za spôsob, akým ozbrojené zložky zasahovali v Moldave a tiež „za krivdu a utrpenie, ktoré poškodeným a ich rodinám spôsobilo zdĺhavé hľadanie pravdy“. Zároveň má vláda vyplatiť ôsmim sťažovateľom spoločne sumu 110 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy.
Skôr, než niekto začne prepočítavať, treba doplniť, že o sťažnosti iných Moldavčanov už ESĽP rozhodoval a vyhovel jej a tiež zaviazal štát zaplatiť trovy aj nemajetkovú ujmu obetiam. Postoj ESĽP v tejto kauze už bol teda dobre známy a neexistoval dôvod domnievať sa, že by teraz rozhodol inak. Slovenská republika mala teda jedinú rozumnú možnosť, a to dohodnúť sa.
Trvalo to síce dlho, ale napokon sa ukázalo, že ministerstvo vnútra ešte pod vedením Kaliňáka sa hlboko mýlilo, keď „nenašlo pochybenia“ pri posudzovaní zásahu kukláčov v obci.
Kiežby si z toho niekto zobral poučenie.
Zostaňme v kontakte
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk