VZK #28: 💥Vláda je v totálnom chaose
Dnes aj o Rule of Law Report 2023, o stretnutí Justice & Environment a o tom, prečo musíme stáť pri Ukrajine.
Katka Batková, Ivana Figuli, Viktória Alžbeta Sutórisová a Patrik Kimijan pripravili do neformálneho zápisníka VIA IURIS zaujímavé texty a aj jeden tip na pozeranie:
💥 Vláda je v totálnom chaose
⚖️ #RoLReport2023 - Cieľom nie je kritika, ale snaha zlepšiť sa
🌳 Stretnutie európskych environmentálnych právnikov a právničiek
📺 Tip na pozeranie: Diskusia k Rule of Law Report 2023
🇺🇦 Rok vojny: Musíme stáť pri Ukrajine
Vláda je v totálnom chaose
15. decembra 2022 vyslovil parlament nedôveru vláde Eduarda Hegera a v tejto situácii naša ústava v čl. 115 ods. 3 stanovuje pre prezidenta povinnosť odvolať vládu a poveriť ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády.
Zároveň však v tomto článku vymedzuje, aké kompetencie má takto poverená vláda odkazom na príslušné ustanovenie ústavy a jeho jednotlivé písmená a rovnako stanovuje, ktoré rozhodnutia vlády sú viazané na predchádzajúci súhlas prezidenta. Poviete si, že veď je to jasne vymedzené, v čom môže byť problém? Ale...
Možno ste si všimli diskusiu o tom, či vláda vôbec môže poslať Ukrajine naše vyradené stíhačky, alebo o tom, že čerpanie eurofondov oblasti sociálnej pomoci je naviazané na schválenie stratégie boja proti bezdomovectvu a ďalších dokumentov, ktoré vláda schváliť nemôže.
Prípadne ste zachytili diskusiu o tom, či minister spravodlivosti môže vôbec predložiť novelu trestného zákona znižujúcu tresty, mimo iného za korupciu a drogovú trestnú činnosť. Všetky tieto diskusie sú vyvolané tým, že vláda poverená riadením štátu do predčasných volieb v septembri vlastne nevie, o čom rozhodovať smie a o čom nie.
Skutočnosť je o to komplikovanejšia, že súčasná poverená vláda bude ešte vládnuť dosť dlho, zároveň sa nemôže opierať o väčšinu poslancov v parlamente, ale je povinná prijímať opatrenia na riadenie krajiny v čase vojny na Ukrajine, ktorej dôsledkom je energetická kríza nebývalých rozmerov, v čase implementácie najväčšieho reformného plánu – Plánu obnovy a odolnosti - a v situácii, kedy už aj bez bezbrehých poslaneckých návrhov plánovala na tento rok rekordný deficit verejných financií.
Pripomeňme si, že toto ustanovenie sa do ústavy dostalo po páde vlády Ivety Radičovej, bolo vymyslené, naformulované a schválené v priebehu jedného popoludnia. Jeho doplnenie do ústavy si vtedy vyžiadala strana SMER-SD ako podmienku pre hlasovanie o predčasných voľbách a o schválení pristúpenia Slovenska k dohode o Eurovale. Cieľom bolo, aby vláda poverená vedením krajiny do predčasných volieb mohla „len svietiť a kúriť“ a neprijímala žiadne vážne rozhodnutia.
Už ani nejdeme hovoriť, že takto sa ústavné zmeny neprijímajú. Dôsledkom celej tejto situácie je totálny ústavný chaos v kompetenciách vlády, kedy predpokladom na akékoľvek jej rozhodnutie je neustále vyhodnocovanie toho, či ho vôbec môže spraviť. Ak sme doteraz boli unavení a znechutení, tak si netrúfame ani len odhadnúť, v akej nálade prežijeme najbližších 8 mesiacov, kým budeme mať novú vládu.
Cieľom nie je kritika, ale snaha zlepšiť sa
V januári sme našim kolegom v medzinárodnej organizácii Civil Liberties Union for Europe odovzdali hodnotiacu správu o stave právneho štátu na Slovensku za rok 2022.
Za ich cennej podpory sa táto správa dostáva priamo k Európskej komisii, ktorá od 2020 každoročne vykonáva hodnotenie úrovne právneho štátu vo všetkých členských krajinách EÚ.
Súčasťou správy sú tak oblasti súdneho systému, protikorupčného rámca, slobody médií, systém tzv. “bŕzd a protiváh”, prostredie občianskej spoločnosti, či systematické porušovanie základných práv. Na príprave správy sa zúčastňujú aj samotné vlády členských štátov, či rôzne štátne aj mimovládne organizácie. Výsledkom tak má byť čo najobjektívnejšie hodnotenie zlepšení, ale aj nedostatkov v oblasti právneho štátu za uplynulý rok.
Prečo sa Komisia zaujíma?
Aktivita EÚ v oblasti právneho štátu nie je len formálnym mechanizmom. Princíp právneho štátu je zaradený medzi základné hodnoty Únie (čl. 2 ZEÚ), pre členské štáty je tak zároveň záväzkom. Ovplyvňuje podnikateľské prostredie, voľný pohyb, či vzájomnú dôveru medzi členskými krajinami - podkopávanie zásad právneho štátu v jednej členskej krajine tak ochromuje Úniu ako celok. Komisia si nárast rizík ohrozujúcich demokratické hodnoty v uplynulých rokoch plne uvedomuje, v dôsledku čoho v roku 2019 zverejnila systém opatrení na posilnenie právneho štátu v EÚ. Jedným z nich je aj uvedené hodnotenie, ktoré má za cieľ objektívne identifikovať problematické oblasti v jednotlivých krajinách a od minulého roku aj poskytnúť praktické odporúčania na ich zlepšenie.
Prostredníctvom správ z jednotlivých štátov ale zisťujeme, že systematické zlyhania presahujú hranice len jednej krajiny. Správa o právnom štáte je tak dôležitým zrkadlom indentifikujúcim vážne problémy, ktorým členské krajiny čelia. Je však predovšetkým aj nástrojom na ich konštruktívne zlepšenie a ignorovanie jej odporúčaní zodpovednými by bolo premárnenou píležitosťou. Vyzývame preto všetkých, aby sa jej venovala patričná pozornosť a aby sme aj my vyvolávali tlak k zodpovednému prístupu k problémom, ale aj výzvam, ktoré správa obsahuje.
Našu správu o právnom štáte si môžete prečítať v plnom znení (PDF), alebo v jej základných bodoch. Ak by Vás zaujímalo, ako dopadli aj ostatné členské krajiny EÚ, prečítať si o tom môžete spoločnej správe (PDF) alebo na stránke Liberties.
Tip na pozeranie:
Diskusia o správe o stave právneho štátu
K predchádzajúcemu textu odporúčame pozrieť si Správy a komentáre RTVS, kde diskutovala naša riaditeľka Katka Batková spolu s dekanom Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduardom Burdom.
Venovali sa nielen významu Liberties Rule of Law Report 2023, ale hovorili aj o jednotlivých nedostatkoch právneho štátu, na ktoré sme v správe upozornili, najviac o § 363 TP.
Stretnutie európskych environmentálnych právnikov a právničiek v Budapešti
Po útlmových pandemických rokoch sme sa opäť mohli stretnúť v Budapešti ako členská organizácia európskej siete environmentálnych právnikov Justice & Environment a pozdieľať skúsenosti s našimi kolegami z ôsmich európskych krajín.
Zastrašovanie environmentalistov, okresávanie práv verejnosti pri rozhodovaní týkajúcom sa životného prostredia či energetická transformácia našich krajín boli témy, ktoré rezonovali počas celého stretnutia.
Vyzerá, že tak, ako nám bolo Maďarsko pred pár rokmi ešte odstrašujúcim príkladom čo do ohrozenia demokratického zriadenia a s tým súvisiacich útokov na aktívnu občiansku spoločnosť, tak dnes viaceré krajiny sme zase o niečo bližšie k tomuto mentálnemu svetu. S hrôzou sme počúvali, že niektorí naši kolegovia čelia dokonca trestnému stíhaniu len preto, že obhajujú verejný záujem na ochrane životného prostredia pred humpľovaním prírody nezmyselnými investičnými projektami.
Na Slovensku čelíme pod zámienkou upratania nevychovaných „aktivistov“ a zrýchlenia povoľovacích konaní frontálnemu útoku na práva verejnosti zapájať sa do konaní týkajúcich sa životného prostredia. Rovnako sa začína dvíhať hejt proti aktivistom, ktorí sa venujú téme klímy, ktorej zmena je vnímaná v dezinformačných a proruských kruhoch ako čistý výmysel.
Klimatická kríza však prináša aj ďalšie výzvy – aj my, čo teda veríme, že to výmysel nie je, máme obavu z toho, aby sme ubránili prírodu pred el doradom “obnoviteľných” zdrojov energie. Aj takáto zelená energia nemusí byt totiž zelená, ak neustriehneme spôsob jej využívania. Preto úvahy Európskej únie o tom, že za účelom urýchlenia prechodu na obnoviteľné zdroje energie by sme mohli chvíľu zabudnúť na proces EIA a verejnosť, nás, environmentálnych právnikov v sieti Justice & Environment, desia. Investori nám prírodu určite neubránia.
🇺🇦 Musíme stáť pri Ukrajine
Táto vojna je desivo jednoduchá - Ukrajina už presne rok bojuje s tým najodpornejším zlom. Zlom, ktoré znásilňuje ženy a vraždí deti, bombarduje nemocnice aj sídliská.
Na zverstvá, ktoré Rusi spáchali v mestách Buča, Mariupoľ, Bachmut a v ďalších, svet nikdy nezabudne a nikdy neodpustí.
Nesmieme však zabúdať ani na to, že Ukrajinci a Ukrajinky bojujú nielen o svoju slobodu a svoju krajinu. Oni už presne rok bojujú proti teroristickému štátu, ktorý je najväčšou hrozbou pre slobodný demokratický svet a hodnoty, na ktorých stojí naša spoločnosť. Bojujú a zomierajú aj za nás.
To najmenej, čo dnes môžeme urobiť, je, že budeme stáť pri Ukrajine. Bez kompromisov. Ak to neurobíme a necháme Ukrajinu padnúť, tak hneď ďalší na rade sme my.
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk