VZK #30: Pietna spomienka legislatívnej tvorbe
Dnes píšeme aj o MDŽ, ale aj o tom, že žiaden sudca nemôže stáť nad zákonom.
Do neformálneho zápisníka VIA IURIS dnes pripravili niekoľko zaujímavých tém Katka Batková, Eva Kováčechová a Andrej Krajňák.
👩 Ženy treba ľúbiť alebo prečo politici oslavujú MDŽ?
⚖️ Sudca nie je nad zákonom
⚰️ Pietna spomienka legislatívnej tvorbe
🎭 Prerod Maroša Žilinku
📊 Tip na čítanie: Ak sa už súdiť, tak radšej v Rimavskej Sobote než v Čadci
Ženy treba ľúbiť alebo prečo politici oslavujú MDŽ?
V stredu 8. marca sme si už tradične pripomenuli sviatok venovaný všetkým ženám. Medzinárodný deň žien je pre niekoho spojený s nostalgickými viac, či menej príjemnými spomienkami na bujaré oslavy z obdobia socializmu. Pre iných predstavuje príležitosť na vyzdvihnutie dôležitej úlohy žien v spoločnosti a upozornenie na pretrvávajúce diskriminačné postoje voči nim.
Tento sviatok sa teší mimoriadnej obľube na našej politickej scéne a ani tento rok nezabudli viacerí politici vzdať hold nežnejšiemu pohlaviu. O úprimnosti ich gesta môžeme polemizovať, napriek tomu odovzdali virtuálnu kyticu ruží Robert Fico, Andrej Danko, ale aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Na svojich sociálnych sieťach zdieľali gratulácie ženám aj viaceré štátne inštitúcie ako napríklad úrad verejného ochrancu práv alebo Slovenská informačná služba. Opozičná strana Smer-SD sa po období pandémie vrátila k pompéznym oslavám vo forme gýčových galavečerov v kultúrnych domoch.
Ktovie, či im neprekáža, že tento sviatok má korene v nimi démonizovanej Amerike, kde koncom 19. storočia vyšli do newyorských ulíc robotníčky z miestnych textilných továrni a žiadali zlepšenie svojich pracovných podmienok a zvýšenie platov.
Nerovné postavenie žien je stále smutnou realitou v mnohých častiach sveta a je dôležité na tento problém upozorňovať. Za potvrdením pritom nemusíme cestovať až do Iránu alebo Saudskej Arábie. Írsko napríklad plánuje v novembri usporiadať referendum, v ktorom sa rozhodne, či sa z Ústavy vymaže pasáž zakotvujúca miesto žien v domácnosti.
Platové rozdiely alebo nízke zastúpenie žien na vysokých postoch v politike je len zlomok oblastí vyžadujúcich zmenu aj u nás. Koniec koncov, veľavravná je aj fotografia z tlačovej konferencie k novele Trestného zákona, na ktorej vidieť, koľko odborníčok na trestné právo bolo prizvaných k debatám o zmene zákona. Určite ich nie je na Slovensku málo a ich väčšie zastúpenie by mohlo byť iba prínosom.
Sudca nie je nad zákonom
V marci 2023 ústavný súd rozhodol o v poradí druhej ústavnej sťažnosti sudcu Dalibora Miľana a našu pozornosť, ale aj pozornosť médií upútala časť odôvodnenia rozhodnutia, kde ústavný súd vyjadruje pochybnosti o odbornosti sťažovateľa (sudcu), respektíve jeho právneho zástupcu (advokáta), a ktorá podľa súdu nie je hodná byť súčasťou sťažovateľovej argumentácie predkladanej ústavnému súdu.
Bližšie sme sa pozreli na rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa týkali prípadu disciplinárneho stíhania sudcu Miľana pre nerešpektovanie protipandemických opatrení. Disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu rozhodol (PDF) o tom, že sudca porušil pri výkone svojej funkcie viackrát úmyselne svoju povinnosť zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov a nedodržiaval zásady sudcovskej etiky.
S ústavnou sťažnosťou sa sudca na ústavný súd obrátil celkovo dvakrát a dvakrát neuspel. Prvýkrát sa sťažoval (PDF) na rozhodnutie súdnej rady, ktorá mu dočasne pozastavila výkon funkcie sudcu. Druhýkrát sa sťažoval (PDF), že disciplinárne rozhodnutie NSS porušuje jeho práva. Na podporu svojich tvrdení, že došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd, používal množstvo argumentov, ale len jeden z nich si vyslúžil zdvihnuté obočie zo strany ústavného súdu až natoľko, že tento zapochyboval o jeho odbornosti.
Sudca Miľan a jeho právny zástupca totiž v oboch sťažnostiach uvádzali, že ako sudca v zmysle § 194 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je viazaný vyhláškou, ak je presvedčený, že je protiústavná. Ústavný súd k tejto argumentácii uvádza:
Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by znamenal, že sudca či sudkyňa by sa slobodne mohli rozhodovať, ktoré právne predpisy sa na nich ako občanov vzťahujú a ktoré musia rešpektovať a naopak. Sudca nie je nad zákonom.
Ako by to vyzeralo, keby sa napríklad rozhodoval svojvoľne o tom, ktoré predpisy cestnej premávky sa na neho vzťahujú a ktoré nie, len preto, že jeho osobný právny názor je, že tieto predpisy sú v rozpore s ústavou.
Nedá sa teda inak ako s hodnotením ústavného súdu vo vzťahu k odbornosti sudcu Miľana ako aj jeho právneho zástupcu súhlasiť.
No pasará!
Úvahy nad jedným návrhom zákona, ktorý minister navrhuje a zároveň dúfa, že neprejde.
Tento týždeň sa verejnosť podivovala nad návrhom novely trestného zákona z pracovne ministerstva spravodlivosti, aby boli riaditelia nemocníc trestne stíhaní až väznení za to, že nezabezpečia dostatok personálu vo svojich nemocniciach. Advokát a lekár Peter Kováč návrh v celku aj v jeho jednotlivých detailoch zhodnotil pomerne stroho s použitím pojmov ako sprostosť či nepredstaviteľný vesmír.
Nechajme význam či absurditu navrhovanej novely a venujme pietnu spomienku legislatívnej tvorbe. Pietnu preto, lebo postup ministerstva je ďalším klincom do rakvy zdravej normotvorby. Minister tvrdí, že novelu musel predložiť (lebo uznesenie vlády), zároveň však jej prijatie považuje za škodlivé.
To, že lekári, ktorí si takúto úpravu vyrokovali (hm), nevedia, kedy a ako sa má využívať trestná politika štátu, je jedna vec. Ale že to nevie, resp. vie a napriek tomu postupuje takto práve ministerstvo spravodlivosti, je rovnako absurdné ako samotný návrh. A hlavne je to mätúce. Ako má tomu rozumieť verejnosť? To už slová fakt nič neznamenajú?
Zákon o tvorbe právnych predpisov aj legislatívne pravidlá vlády hovoria o vyváženom, prehľadnom a stabilnom právnom poriadku, pričom nové zákony majú s ostatnými tvoriť funkčný celok a neprotirečiť im. Ústava zase hovorí, že minister skladá sľub, v ktorom sa zaväzuje plniť svoje povinnosti v záujme občanov a dodržiavať pritom ústavu a zákony a „pracovať tak, aby sa uvádzali do života“.
Takže ešte raz: minister má predkladať návrhy zákonov, ktoré neprotirečia právnemu poriadku a zároveň sa má usilovať o to, aby tieto návrhy prešli. Také jednoduché to je.
Navyše, existuje stará rímska zásada vo verejnosti známa ako protestatio facto contraria non valet (kredit to Rado Pala), podľa ktorej každý má niesť zodpovednosť za svoje právne konanie a nevyhraňovať sa tajne, že to, čo robí, vlastne tak nemyslí. Minister sa nemá hrať detské hry v štýle, že niečo hovorí, ale – za chrbtom prekrížené prsty a v duchu zaklínadlo tfuj, tfuj, toto neplatí – dúfa, že ho nikto nebude brať vážne.
Prerod Maroša Žilinku
“Prokurátor je povinný prijímať aj nepopulárne rozhodnutia, ktoré môže verejnosť prijímať s nevôľou. Preto je nevyhnutné najmä takéto rozhodnutia pred verejnosťou komunikovať a jasne a zrozumiteľne vysvetliť spôsobom, ktorý rozptýli akékoľvek pochybnosti,” uviedol Maroš Zilinka v septembri 2020 vo svojej Koncepcii riadenia a rozvoja prokuratúry (PDF) ako uchádzač o post GP.
“Nie som tu na to, aby som ako variétny umelec poskytoval rozhovory a chodil do jedného, druhého, tretieho média. Myslím si, že verejnosť je nadmieru, v porovnaní s predchádzajúcim generálnym prokurátorom, informovaná o činnosti prokuratúry,” povedal v piatok po rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Pozrite si jeden z mála vzácnych momentov, kedy Generálny prourátor SR odpovedá na priame otázky novinárov a novinárok:
Tip na čítanie:
Ak sa už súdiť, tak radšej v Rimavskej Sobote než v Čadci
Zaujímavý projekt urobili kolegyne a kolegovia v Transparency International Slovensko. Na základe dostupných dát skúmali výkon sudkýň a sudcov okresných súdov, pričom sa zamerali na tri indikátory: kvalitu, efektivitu a produktivitu sudcov.
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk