VZK #32: Veľký príbeh o úprimnom priateľstve sudcu a miliardára
Dnes aj o samozvaných demokratoch a o hladných sudcoch.
Neformálny zápisník VIA IURIS dnes napísali Katka Batková a Eva Kováčechová.
👬 Veľký príbeh o úprimnom priateľstve sudcu a miliardára
📣 Demokrat nie je každý, kto to o sebe hovorí
📗 Tip na čítanie: Hladní sudcovia
❌ Zastavme nenávisť
Veľký príbeh o úprimnom priateľstve sudcu a miliardára
Dorovnávanie platu (a životného štýlu) ľuďom vo verejných funkciách zďaleka nie je výsada len našich našich ľudí. Užiť si chcú aj tí americkí naši ľudia. Napríklad pán Clarence Thomas. Pikantné je, že nejde o obyčajného človeka, ale o sudcu, a to hneď z najvyššieho súdu.
Sudca Clarence Thomas je tam funkčne najstarším sudcom, pred viac ako 31 rokmi ho do funkcie vymenoval George Bush starší. Ctihodnosť obľubuje luxus a cestovanie – tu na ranč v Texase, tam loďkou okolo sveta, či na dovolenku do Indonézie. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zvláštne, jeho príjem je cca 285 tisíc USD ročne, môže si sem-tam dovoliť výlet.
Pochopiť by sa dalo aj to, že lietal zásadne súkromným lietadlom alebo sa plavil na súkromnej jachte. Problémom je, že loďka aj lietadlo patria texaskému miliardárovi a republikánskemu podporovateľovi menom Harlan Crow.
Ten je známy nielen svojimi biznis aktivitami, ale aj bohatou zbierkou nacistických suvenírov, ako je vydanie Mein Kampf podpísané Hitlerom, jeho olejomaľby a množstvo ďalších väčších či menších nazi drobností. Hovorí, že to nezhromažďuje z presvedčenia, ale len tak prosto, pre peniaze.
Sudca tieto dopravné prostriedky užíval bezplatne, no cash, no credit card. Nejde pritom o nejakú Cesnu, ale o Bombardier Global 2000 a sudca si ho zvlášť obľúbil, bol to taký jeho aerotaxík – priletelo z Texasu do Washingtonu, odviezlo sudcu, kam chcel a potom zase odletelo domov.
A loďka tiež nebola dvojmiestna nafukovacia Pálava, ale poriadna luxusná 50-metrová jachta. Napokon, ani tie dovolenky neboli žiadne last minute pobyty v preplnených verejných rezortoch, tá indonézska by vyšla asi na pol milióna dolárov. Zvyčajne prespávali v súkromných zariadeniach pána Crowa a spoločnosť im robili ďalší ľudia, ktorých spájalo bohatstvo a moc.
Až novinári odhalili, že sudca aj s rodinou si užíval luxusné požitky, za ktoré neplatil a ktoré neuvádzal vo svojich majetkových priznaniach.
Podľa vyjadrení zúčastnených strán ide o ukážkový príklad srdečného a veľkého priateľstva. Harlan Crow o sebe hovorí, že je štedrý a pohostinný človek a takéto služby poskytuje viacerým svojim drahým priateľom. Aj sudca sa úprimne čudoval, aký problém, veď išlo len o rodinné výlety s najdrahším priateľom, ktoré nepovažoval za potrebné uvádzať vo svojich majetkových priznaniach, lebo tak nejako mu to povedali kolegovia na začiatku jeho kariéry.
Štedrý boháč len tak mimochodom zaplatil aj pozemok, na ktorom stojí dom sudcovej matky. Zase – aký problém? Ani to sudca nespomenul vo svojich priznaniach a Crow prezradil, že pozemok kúpil, aby tam neskôr vybudoval múzeum venované sudcovi Thomasovi. Aké šľachetné!
Štedrý oligarcha takto 20 rokov financuje životný štýl sudcu a jeho rodiny a sudca po celý čas horlivo podporuje konzervatívne videnie sveta na najvyššom súde.
Čo na to právnici zaoberajúci sa etikou? Desať z desiatich to označuje za absolútne neakceptovateľnú, bezprecedentnú udalosť. Prišli výzvy na odstúpenie aj na vyšetrovanie. Tak uvidíme, či zvíťazí etika alebo nezištné priateľstvo.
Demokrat nie je každý, kto to o sebe hovorí
Už viackrát sme sa na tomto mieste venovali zneužívaniu či obchádzaniu pravidiel legislatívneho procesu. Zdá sa, že je to veľmi technická až nezaujímavá téma, ktorá sa ťažko vysvetľuje verejnosti. Asi sa zhodneme, že pravidlá a zákony by sa mali dodržiavať už len z princípu, lebo samo o sebe je to hodnotné. Ak ja dodržujem pravidlá a rovnako sa spolieham na to, že ostatní dodržujú zákony a pravidlá, potom viem pokojne, bezpečne a predvídateľne žiť svoj život. Zrazu nemusím žiť v „džungli“, kde ten čo si uchmatne viac, má viac. Viem, že slovenská spoločnosť do tohoto pochopenia asi ešte nedorástla, ale hádam k tomu smerujeme. Budem optimistkou.
Pred nadchádzajúcimi voľbami sa čím ďalej tým viac skloňuje potreba ochrany demokracie. Len málo sa však hovorí o tom, ako by to malo vyzerať. Naopak, stále viac sa hovorí medzi ľuďmi o tom, že či vlastne demokracia je dobrý spôsob spravovania vecí verejných, hlavne v kontexte tri roky trvajúceho chaosu, ktorý priniesla demokraticky zvolená a oficiálne prodemokraticky nastavená vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Ten chaos, ktorý tu žijeme, nie je demokracia.
Jedným zo základných dôvodov, prečo to tak je, je práve nerešpektovanie pravidiel a presne pravidiel týkajúcich sa prípravy a prijímania zákonov v legislatívnom procese.
Demokracia je neefektívna, to si treba priznať, proces prijímania zákonov za ideálnych podmienok trvá najmenej 6 mesiacov – to je 6 mesiacov odkedy máme na stole prvý návrh zákona z dielne nejakého ministerstva až do momentu, kedy o jeho finálnej podobe rozhodne parlament.
Ale tých 6 mesiacov slúži presne na to, aby sme o tomto zákone diskutovali a aby jeho výsledkom bola právna norma, ktorá je jasná, zrozumiteľná, dobre napísaná a ktorej dodržiavaním sa zlepšuje situácia nás obyvateľov v nejakej oblasti, pričom takto pripravená právna norma zohľadňuje potreby menšín aj väčšiny, štátny rozpočet, životné prostredie aj hospodárstvo.
Nedávno sme boli svedkami, že istý človek sa jedného krásneho (alebo aj upršaného) dňa zobudil so skvelou myšlienkou, napríklad zrušiť koncesionárske poplatky a popoludní už o tom hlasoval parlament. Len tak. Celý proces sa totiž dá v parlamente obísť, ak poslanec či poslankyňa svoj návrh preloží ako tzv. prílepok k úplne nesúvisiacemu zákonu tesne pred jeho definitívnym schválením v druhom a treťom čítaní. Aj keď zmenu musí, samozrejme, odsúhlasiť väčšina prítomných poslancov, takto sa to nerobí, nie vo funkčnej demokracii. Výsledkom je chaos.
Na „bagrovanie zákonov“ nepotrebujeme 150 poslancov, ministerstvá ani drahé voľby či referendá, stačí nám jeden človek s „dobrým“ úmyslom. Môžeme ho nazývať osvietený vládca, mudrc, cisár či diktátor, ale rozhodne ho nevieme nazvať demokrat.
Tip na čítanie: Hladní sudcovia
Výsledok súdneho konania sa dá interpretovať rôzne: úspešná strana povie, že zvíťazila spravodlivosť. Neúspešná má viac možností. Predovšetkým, rozhodnutie môže akceptovať ako zákonné a spravodlivé. Ale zvyčajne vraví, že sudca bol zaujatý, spravodlivosť neexistuje, advokát to zbabral... Alebo aj to, že sudca bol hladný.
Pred niekoľkými rokmi vyšla izraelská štúdia, ktorá skutočne potvrdzovala tézu, že hladný sudca rozhoduje horšie, prísnejšie, ledabolejšie. Ako to však už býva, štúdiu preskúmali a zistili, že to môže byť aj úplne inak. Že medzi prázdnym žalúdkom sudcu a spravodlivosťou nie je žiadna súvislosť. Alebo dokonca, že hladný sudca je precíznejší a hĺbavejší, a teda spravodlivejší.
Ako to je teda v skutočnosti?
Prečítajte si zaujímavý článok na tému hladu a spravodlivosti aj so zaujímavými odkazmi, ktorý sme pre Vás odomkli.
Zastavme nenávisť
Sme presvedčení, že miera nenávisti na internete sa dostala ďaleko za hranicu, ktorá by mala byť v slušnej demokratickej spoločnosti akceptovaná.
Preto sme sa stali súčasťou iniciatívy Zastavme nenávisť. Odborné organizácie, firmy a advokátske kancelárie sa spojili, aby pomáhali konkrétnym ľuďom, ktorí čelia nenávistným útokom na internete.
Cieľom iniciatívy je poskytnúť právnu, mediálnu a spoločenskú pomoc obetiam nenávistných prejavov. Každý, kto sa stane obeťou nenávistných útokov v online priestore, ich bude môcť nahlásiť cez formulár na webe ZastavmeNenavist.online
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk