VZK #37: O tenkej hranici medzi expertízou a politickým postojom
Zvláštne vyjadrenia dekana Právnickej fakulty UK, zaujímavé rozhodnutie Súdneho dvora EÚ aj príbeh bratov Mašínovcov.
Po náročnom lete a divokom predvolebnom septembri sme si konečne našli čas aj na náš neformálny zápisník. VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU dnes reinkarnujú Katka Batková, Eva Kováčechová a Patrik Kimijan.
⛸️ Tenká hranica medzi expertízou a politickým postojom
🛒 Súdny dvor EÚ o odstúpení od platenej online služby
🎧 Tip na počúvanie: Útek bratov Mašínovcov cez železnú oponu
🗳️ Mladí sa zmobilizovali, voliť prišlo 69% z nich
Tenká hranica medzi expertízou a politickým postojom
V mnohých témach nám v súčasnosti chýba odbornosť vo verejnej diskusii, a preto je dobré, ak odborníci a vedci z univerzít pravidelne vstupujú do verejného priestoru. Médiá ich aj oslovujú, aby prinášali svoje myšlienky do verejného priestoru a niektorí z nich vystupujú verejne aj proaktívne. Ako odborníci a odborníčky však požívajú istú autoritu, a teda majú aj vyššiu zodpovednosť za to, čo, kde a ako povedia.
Už dlhšie sa objavujú vo verejnom priestore vystúpenia dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského pána Burdu, ktorý je jedným z mála právnikov, ktorý sa ku konkrétnym prípadom vyjadruje. Prezentuje svoje názory na zákonnosť rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa § 363 Trestného poriadku v kauzách vysokopostavených politikov.
V rámci svojich vystúpení v médiách, ktoré odborníci na informačnú bezpečnosť považujú za dezinformačné, kritizuje nezákonnosť postupov Úradu špeciálnej prokuratúry, hodnotí, či sú rôzne obvinenia vykonštruované alebo nie. Len na základe jedného rozhodnutia v trestnom konaní podľa § 363 TP, bez poznania celého trestného spisu.
Špecificky sa venoval trestnému stíhaniu Róberta Fica a Róberta Kaliňáka v kauze „Súmrak“ (aj tu, alebo tu). Alebo úkonom v rámci kauzy „Rozuzlenie“, ktoré boli vykonávané voči členom či nominantom strán SMER a Sme rodina krátko pred voľbami s naznačením, že ide o politicky motivované trestné konania.
Pán dekan komentuje verejne aj to, kto sa má ako vyjadrovať a k čomu by sa mal vyjadrovať, pričom je veľmi kritický k politikom, s ktorými nesúhlasí. Hodnotiace úsudky o manipulovaní s trestnými stíhaniami často opiera o vyhlásenia typu „o tomto sa šušká v právnickej obci“, aj keď inokedy vraví, že sa treba vrátiť k faktom.
Na rozdiel od pána dekana Burdu je VIA IURIS pri hodnotení rozhodnutí vydaných OČTK (vrátane generálneho prokurátora podľa § 363 TP), veľmi zdržanlivá, podobne ako veľká väčšina právnikov. Ako odborná organizácia bez poznania kompletnej dôkaznej a právnej situácie si vôbec netrúfame hodnotiť zákonnosť či nezákonnosť postupov a rozhodnutí OČTK.
To, po čom sme vždy volali, je transparentnosť a odôvodňovanie zo strany OČTK, aby sme aj my aj verejnosť vedeli dôverovať OČTK pri ich postupoch. Zákonnosť rozhodnutí či postupov majú posudzovať orgány, ktoré sú na to určené – prokurátor v prípravnom konaní a súdy v konaní pred súdom. Pán dekan Burda nie je ani jedným z týchto orgánov a aj keď je odborníkom na trestné právo, nemá dosť informácií na hodnotenia, ktoré verejne prezentuje.
Z titulu svojej odbornosti a funkcie požíva pán dekan pomerne veľkú autoritu, škoda, že jeho vyjadrenia prekračujú rámce hodnotenia a pôsobia viac politicky ako expertne.
Súdny dvor EÚ o odstúpení od platenej online služby
Určite máte skúsenosť s free trial stratégiou technologických firiem, ktoré vám umožnia využívať plné verzie svojich produktov celkom zadarmo na obmedzenú dobu (päť dní, týždeň, mesiac). aby sa vás tak pokúsili presvedčiť, že platiť za ich softvér, aplikáciu či streamovaciu službu má zmysel.
Niektorým stačí registrácia, teda email a pár ďalších údajov, no iní od vás zdanlivo nelogicky chcú aby ste pre bezplatné vyskúšanie ich produktu uviedli aj údaje platobnej karty. Robia tak preto, aby mohli začať automaticky a bez ďalších otázok účtovať plnú sumu, len čo free trial uplynie. Hoci podľa expertov na online marketing firmy využívajúce tento predajný trik dosahujú menej konverzií než tie, ktoré si pri free trial registrácii údaje o karte nepýtajú, stále je to veľmi populárna stratégia. Ak raz na tento vláčik vedomky či nevedomky nastúpite, dá sa z neho vystúpiť?
Nedávno o tom rozhodoval Súdny dvor EÚ (SDEÚ), a to v prípade rakúskej internetovej vzdelávacej platformy Sofatutor pre žiakov základných a stredných škôl. Túto platformu je možné pri prvom podpise predplatného testovať 30 dní, počas ktorých ju možno vypovedať kedykoľvek a bez sankcie. Po uplynutí 30 dní však začína plynúť čas plateného predplatného dohodnutý na určitú dobu. Zmluva sa potom automaticky obnovuje – až kým ju spotrebiteľ včas nevypovie.
Otázka, s ktorou sa rakúsky súd obrátil na SDEÚ, bola v podstate jednoduchá: je možné odstúpiť od zmluvy aj po začatí tej „platiacej fázy“ zmluvy?
Odpoveď SDEÚ je jednoznačná: spotrebiteľ pri tomto type zmlúv (uzavretých na diaľku) má právo od zmluvy odstúpiť len raz a ak túto možnosť nevyužije (počas prvej, spravidla bezplatnej fázy), zmluva sa začne automaticky obnovovať na dobu určitú. Neznamená to, že takou zmluvou potom zostane naveky zaviazaný spotrebiteľ aj jeho detné deti. Ale kým odstúpenie možno urobiť kedykoľvek (počas prvej fázy zmluvy), vypovedať ju možno len podľa podmienok zmluvy, v zásade až ku dňu uplynutia doby, na ktorú je zmluva uzavretá a po ktorej sa vždy automaticky obnovuje (ak nie je vypovedaná).
Takže ak sa vám služba nepáči, nezabudnite od nej odstúpiť včas ešte počas skúšobnej doby. Inak musíte počítať s tým, že musíte platiť.
🎧Tip na počúvanie:
Útek bratov Mašínovcov cez železnú oponu
Vypočujte si skvelú podcastovú dramatizáciu o úteku bratov Mašínovcov, ktorá vznikla v spolupráci českého rozhlasu s Michalom Stehlíkom, historikom z Filozofické fakulty Univerzity Karlovy.
Príbeh bratov Mašínovcov dodnes rozdeľuje českú spoločnosť. Niektorí ich vnímajú ako vrahov, iní ako hrdinov. Bratia Jozef a Ctirad Mašínovci spolu so svojimi kamarátmi Milanom Paumerom, Zbyňkom Janatom a Václavom Švédom sa pred 70 rokmi rozhodli utiecť do slobodného západného Berlína cez Východné Nemecko.
Ich útek sa vníma kontroverzne, pretože kým sa dostali na Západ, tak zabili sedem ľudí, vláda NDR proti nim nasadila vyše dvadsaťtisíc (!) príslušníkov Volkspolizei vrátane vojakov okupačnej sovietskej armády a oni sa museli na slobodu prestrieľať.
Príbeh bratov Mašinových inšpiroval mnohých tvorcov - Jan Novák o nich napísal úspešný román Zatím dobrý, Jaromír 99 zas podľa románovej predlohy vytvoril skvelý noirový komiks a už 26. októbra príde do kín film Bratři, ktorý režíroval Tomáš Mašín, vzdialený príbuzný Jozefa Mašína.
Mladí sa zmobilizovali, voliť prišlo 69% z nich
Na dramatický pokles záujmu mladých ľudí o voľby zareagovala začiatkom leta občianska spoločnosť iniciatívou CHCEM TU ZOSTAŤ - PRETO VOLÍM. Kampaň ktorú iniciovali štyri organizácie, a ktorú sme podporovali aj my vo VIA IURIS, veľmi rýchlo presiahla priestor občianskej spoločnosti a stala sa doslova celospoločenským hnutím.
Okrem ambasádoriek Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej, Ivety Radičovej a ambasádora Michala Handzuša sa k nej pridávali mnohí významní slovenskí influenceri, umelci a umelkyne, veľké firmy aj desiatky organizácií zo všetkých kútov Slovenska.
Matej “Sajfa” Cifra, Fero Joke & Zomri, Plážoví chalani, Branči Kováč a.k.a. VEC, Jakub Gulík, Adam Pavlovčin, Jano Gordulič, Yak.sha, MajkbyMajk, Evelyn, Jana Kovalčíková, Ján Koleník, DokeTV, Katarzia, Vedátor, Lindus Style, Pavol Čekan a mnohí ďlaší pomáhali mobilizovať mladých cez svoje sociálne siete. Do diskusii s mladými ľuďmi sa zapojili aj premiér Ľudovít Ódor a minister školstva Daniel Bútora.
Okrem influencerov podporili mobilizačnú kampaň aj veľké firmy či malí individuálni darcovia. Cez platformu Donio sa zapojilo 292 darcov a darkýň, ktorí spolu vyzbierali 41 735 EUR. Nadácia Action for democracy, Nadácia Slovenskej sporiteľne, Nadácia Centrum pre filantropiu, Nadácia Milana Dubca, VÚB banka, Tatra banka, Nadácia 365 banky, mobilný operátor O2 či spoločnosť Curaprox darovali na kampaňové aktivity ďalšie desiatky tisíc eur.
K voľbám pritiahli 69% mladých
Podľa prieskumu, ktorý bol spúšťačom celej mobilizačnej kampane, deklarovalo v máj ochotu zúčastniť sa volieb len 52% mladých ľudí. Vďaka aktivitám v online priestore ale aj na námestiach miest, či v školách, ktoré okrem CHCEM TU ZOSTAŤ - PRETO VOLÍM organizovali aj viaceré ďalšie kampane či iniciatívy, sa nakoniec podarilo mladých ľudí výrazne zmobilizovať a svoj hlas vo voľbách odovzdalo až 69% z nich. To je dokonca o 4% lepší výsledok ako vo voľbách pred tromi rokmi.
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk