VZK #38: Kto ochráni ochranárov?⚖️
Dnes píšeme aj o vykoľaní v Montparnasse a dobrej povesti Hlavných správ.
Prvé povolebné VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU dnes napísali Eva Kováčechová, Andrej Krajňák a Patrik Kimijan.
⚖️ Kto ochráni ochranárov?
🚂 Vykoľajenie v Montparnasse (longread)
💸 O dobrej povesti Hlavných správ
🎧 Tip na počúvanie: Prečo Slováci veria online konšpiráciám viac ako Česi?
Kto ochráni ochranárov?
Kreovanie novej vlády opätovne otvorilo tému útokov na mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť, ktorá silne rezonovala aj počas volebnej kampane. Strana SNS navrhla na post ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka, ktorý sa okrem iného blysol výrokmi nabádajúcimi ku vražde ochranára.
Po správnosti by za takéto slová malo hroziť trestné stíhanie, jemu hrozilo ministerské kreslo. Na Slovensku sme už zažili štvavé útoky na novinárov, lekárov, hygienikov, LGBTIQ+ ľudí, migrantov, medveďov, aktuálne sa terč obrátil na ochrancov prírody. Pochopiteľne sa vynára otázka, ako sa ľudia v obave o svoju bezpečnosť môžu brániť a či na nich dostatočne myslí naša legislatíva.
Každá osoba, ktorá sa dostane pod paľbu nenávistných prejavov, sa môže brániť. Ľudia z mimovládneho sektora nie sú výnimkou. V prvom rade môžu žiadať súd, aby útočník vymazal hanlivý komentár alebo nepravdivú informáciu, prípadne im nahradil nemajetkovú ujmu v peniazoch. Najzávažnejšie formy vyhrážok násilím možno postihovať prostriedkami trestného práva, kedy páchateľovi hrozí až väzenie. V týchto prípadoch je potrebné podať oznámenie na políciu alebo prokuratúru.
Ako sa účinne brániť voči nenávisti a dezinformáciám, dokazuje aj lekár Peter Sabaka, ktorý neúnavne vedie súdne spory proti extrémistickým politikom, viacero z nich vyhral a súd mu priznal aj finančné odškodnenie. Táto cesta nie je lacná ani ľahká, ale jediná možná ako podobným útokom čeliť a úspešne ich zo slušnej spoločnosti eliminovať.
TIP: Návod ako sa efektívne brániť pred útokmi a prejavmi nenávisti v online prostredí nájdete v našom občianskom kompase.
Vykoľajenie v Montparnasse
Viem, že žijeme históriu tu a teraz, ale v týchto dňoch si pripomíname aj výročie jednej udalosti, ktorá má technický, dopravný, ľudský, právny, ba dokonca aj umelecký rozmer a škoda by bolo nespomenúť si na ňu.
Ráno 22. októbra 1895 o 8.45 hod. (presne načas) vyštartoval z Granville na západnom pobreží Francúzska vlak č. 56 do Paríža. Do stanice Montparnasse v Paríži mal prísť o 15.55. Vlak s jedenástimi vozňami ťahala parná lokomotíva, ktorú obsluhoval strojvodca Guillaum Pellerin a kurič Victor Garnier, pri príjazde do Paríža bolo vo vlaku 131 cestujúcich (vrátane troch poslancov).
Cestou vlak nabral meškanie a niekde okolo Versailles to bolo už sedem minút. V slovenských pomeroch je to bagateľná odchýlka od grafikonu, ktorej vlastne nikto nevenuje pozornosť, ale Francúzi na konci 19. storočia neznášali meškajúce vlaky. A tak na to Pellerin s Garnierom dupli. Podarilo sa im tak stiahnuť dve minúty, to sa však vlak už rozbehol tak, že sa im ho zase nedarilo zastaviť. Do vlakovej haly sa vrútil rýchlosťou približne 40 km/h, prerazil drevený nárazník aj betón deliaceho pásu na konci koľají, ba dokonca aj presklenú stenu prednej časti budovy stanice.
A hoci tieto prekážky vlak postupne predsa len spomalili, prešiel cez krátku terasu s výhľadom na námestie Place de Rennes a vo výške asi 9 metrov nad ním prerazil jej balkón. Lokomotíva sa zaborila prednou častou do zeme, pričom zostala spojená so zvyškom vlaku – tender visel za lokomotívou a zvyšné vozne zostali na úrovni koľají. Boli presne štyri hodiny popoludní.
Hrozivo vyzerajúca havária si prekvapivo vyžiadala len zopár zranených (medzi nimi aj Pellerin s Garnierom, ktorí vyskočili z rušňa). Preplnenú električku, ktorá priamo pod stanicou stála na zastávke, našťastie včas odtiahli kone vyplašené hlukom rútiaceho sa vlaku. Majiteľka novinového stánku, na ktorý vlak dopadol, tiež stihla utiecť. Jedinou obeťou sa stala pani Marie-Augustine Haguillardová, manželka predavača novín, ktorý si práve odskočil po večerné vydanie a ona ho zatiaľ pred stanicou zastupovala. Spadol na ňu kameň z fasády.
Počas najbližších dní sa okolo stanice motali tisícky ľudí, aby videli nevídaný úkaz, dokonca si kupovali najlacnejšie lístky na vlaky, na ktoré nenastúpili, len aby sa mohli pohybovať priestoroch stanice. Vzniklo množstvo ikonických fotografií a dobových vtipov, o havárii sa písalo dokonca aj v amerických novinách.
Lokomotívu odstraňovali niekoľko dní, paradoxne zostala takmer neporušená. Tender sa podarilo vytiahnuť naspäť na koľajnice spoločnými silami inej lokomotívy a troch kôz.
A potom nasledovalo právo. Železničná spoločnosť odškodnila partnera pani Haguillardovej skromným odškodným, jej dvom deťom zaplatila sirotské s prísľubom, že im neskôr nájde zamestnanie vo svojich službách.
Zároveň prebiehalo trestné vyšetrovanie pre neúmyselné zabitie a ublíženie na zdraví z nedbanlivosti. Experti sa však nevedeli zhodnúť na bezprostrednej príčine havárie. Ukázalo sa, že tlaková brzda firmy Westinghouse je v poriadku, hoci podľa strojvodcov práve tá nefungovala. Sprievodca vlaku pán Mariette mal brzdiť záchrannou brzdou, namiesto toho však brzdil ručnou. Príčinou mohli byť aj mokré a klzké koľaje. Zhodli sa len na tom, že vlak išiel príliš rýchlo, čím porušil predpisy.
Napokon, po zohľadnení poľahčujúcich okolností, musel strojvodca Pellerin zaplatiť pokutu 50 frankov a odpykať si dva mesiace vo väzení a sprievodca Mariette pokutu 25 frankov.
Ikonická fotografia lokomotívy sa objavili na albume skupiny Mr. Big aj holandskej punkovej skupiny The Ex, námet s lokomotívou trčiacou zo staničnej budovy zase vo filmoch (Hugo a jeho veľký objav).
Hlavné správy prehrali súd s projektom Konšpirátori.sk
Mestský súd Bratislava IV včera (30. októbra) zamietol žalobu dezinformačného webu Hlavné správy, ktorý žaloval projekt Konšpirátori.sk za poškodzovanie svojej dobrej povesti. Hlavné správy sa môžu voči rozhodnutiu súdu odvolať.
Vydavateľovi tohto "alternatívneho" webu sa nepáčilo, že Konšpirátori.sk zaradili Hlavné správy na zoznam problematických webov, a preto zažaloval nielen prevádzkovateľov projektu, ale aj všetkých členov a členky hodnotiacej komisie… V súdnom spore, ktorý trval 5 rokov (!) zastupoval projekt Konšpirátori.sk advokát z advokátskej kancelárie Paul Q a člen rady VIA IURIS Tomáš Kamenec.
Prečo je to dôležité?
Keďže sa u nás vo VIA IURIS dlhodobo venujeme téme slobody prejavu v online priestore, tak sa veľmi tešíme na samotné samotné rozhodnutie, ktoré má potenciál prispieť k jasnému vymedzovaniu toho, čo je a čo už nie je chránené slobodou prejavu.
To, že vydavateľ Hlavných správ vynaložil toľko energie, aby svoj web odstránil z databázy Konšpirátori.sk, je zas dobrým dôkazom, že ho táto iniciatíva zasiahla na veľmi citlivom mieste. Tu totiž nejde len o dobrú povesť, ale najmä o peniaze z inzercie, pretože šírenie dezinformácií je pre mnohých dobrým biznisom.
Ako to funguje?
Na jednej strane máme Hlavné správy, ktoré rovnako ako milióny iných webov, chcú zarábať, a preto ponúkajú inzerentom reklamný priestor. Na druhej strane sú zadávatelia reklamy, ktorí tento priestor nakupujú pre svoje kampane. Dopyt s ponukou sa dnes stretávajú v reklamných sieťach, ako napr. Google Ads, kde (veľmi zjednodušene) inzerent vytvorí kampaň a Google podľa mnohých parametrov zobrazuje jeho reklamy na plochách, ktoré pre tento účel poskytli zapojené weby.
Problém nastáva v momente, keď si zodpovedné firmy uvedomia, že ich reklamy zobrazované na dezinfoweboch spájajú značku s toxickým obsahom, ktorý môže poškodiť ich reputáciu a navyše tvorbu tohto obsahu priamo finančne podporujú. (z platby inzerenta za reklamu ide až 70% prevádzkovateľovi webu).
Práve projekt konšpirátori.sk tento problém efektívne rieši. Nielenže odborná komisia vytvára a pravidelne aktualizuje zoznam škodlivých dezinformačných webov.
Skutočné kúzlo spočíva v tom, že chalani a dievky z digitálnej agentúry Riešenia.com vytvorili skript, pomocou ktorého môžu (veľmi zjednodušene) inzerenti povedať reklamným systémom, aby ich reklamy nezobrazovali na žiadnom z webov, ktorý Konšpirátori.sk vyhodnotili ako problematický. Hlavné správy a iné dezinfo weby tak zrazu prichádzajú o peniaze od veľkých zadávateľov reklamy, ktoré mohli tvoriť nezanedbateľnú časť ich príjmov.
A to je tá dobrá povesť, o ktorú v tomto spore išlo.
Tip na počúvanie:
Prečo Slováci veria online konšpiráciám viac ako Česi?
Dnešný tip je síce ešte s predvolebného obobia, ale v čase, keď máme ministerku, ktorá prišla do vlády rovno z niečoho, čo odborníci označujú ako konšpiračný web, je táto téma stále aktuálna.
Slovenský expert na boj s dezinformáciami a jeden zo zakladateľov projektu Konšpirátori.sk, Peter Jančárik, ktorý dnes pôsobí v českom Sezname, rozprával v podcaste Stopáž o rozdieloch slovenského a českého online prostredia, ale aj o tom, prečo sme viac náchylní veriť dezinformáciám než Česi.
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk