VZK #25: Influencerov prekvapil nový zákon
Vo VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU sa dnes objavia Andrej Babiš, Vincent Bujňák aj Lady Zika.
Do neformálneho zápisníka VIA IURIS dnes pripravili niekoľko zaujímavých tém Ivana Figuli, Viktória Alžbeta Sutórisová a Andrej Krajňák.
🤳 Influencerov a influencerky prekvapil nový zákon
🏗️ Kontroverzná novela stavebného zákona: cesta tam a zase naspäť
🇪🇺 Vyjde nás to draho – a to hneď dvakrát
📰 Tip na čítanie: Rozhovor so šéfkou volebného tímu Andreja Babiša
🎧Tip na počúvanie: Vincent Bujňák a Peter Kresák o zmenách ústavy
Influencerov prekvapil nový zákon
Od januára tohto roka začal platiť nový zákon o mediálnych službách, za ktorého prijatím bola motivácia štátu zaviesť pravidlá do predtým neregulovaného sveta internetu a sociálnych sietí. Na to, že ktokoľvek zverejní na internete čokoľvek, sme si už zvykli a tiež sme sa presvedčili, že to nemusí vždy priniesť všeobecný prospech.
Podľa novej legislatívy majú fyzické osoby, ktoré poskytujú audiovizuálnu službu na požiadanie (vytvárajú videá) výlučne prostredníctvom platformy na zdieľanie videí, ktorej poskytovateľom je iný subjekt (YouTube, Instagram, Tik-tok…), povinnosť oznámiť túto skutočnosť najneskôr v deň spustenia Rade pre mediálne služby.
Kto sa venoval týmto aktivitám aj pred účinnosťou nového zákona, mal si splniť oznamovaciu povinnosť najneskôr do 31. decembra minulého roka.
Táto správa vyľakala mnohé influencerky a influencerov, ktorí tvrdia, že ich na nové povinnosti nikto vopred neupozornil a niektorí to dokonca považujú za neprimeraný zásah štátu do ich slobodnej tvorivej činnosti.
Nuž, žiadnemu podnikateľovi neposiela štát notifikáciu v momente zmeny legislatívy, ktorá sa ho týka. Každý človek si musí sám strážiť svoje povinnosti v duchu hesla “neznalosť zákona neospravedlňuje”. Väčšinou sa dajú tieto informácie poľahky vyhľadať na internete. Na druhej strane treba povedať, že informačná kampaň Rady pre mediálne služby mohla byť výraznejšia a určite by nič nepokazili, ak by do nej zapojili aj zopár influencerov.
Dôležité však je, že nové povinnosti sa nevzťahujú na všetkých „internetových tvorcov“, ale iba na tých, ktorí produkujú videoobsah a robia to primárne za účelom zisku. Úrad nevydáva povolenie, nikomu neschvaľuje alebo nezakazuje natáčať videá, ale iba vedie databázu údajov.
Žiadna dráma sa teda nekoná, akurát štát bude disponovať určitými údajmi. Čo je však najpodstatnejšie, Rada pre mediálne služby získa prehľad o najvýraznejších prispievateľoch na internete a bude vedieť rýchlejšie zasiahnuť pri šírení nelegálneho obsahu. Uvidíme, aká bude prax, ale nový zákon sleduje ušľachtilé ciele a treba mu dať minimálne šancu.
Ústava nie je denníček
Slovenská ústava prežila už všeličo. Od roku 1992 bola zmenená 21-krát, počet pokusov o jej zmenu sa blíži k číslu 200! Avšak to, ako sa prepisovala ústava tento týždeň, je aj na slovenské pomery nevídané.
TAKTO SA ÚSTAVA NEPREPISUJE
❌ táto dôležitá zmena ústavy bola predložená ako poslanecký pozmeňujúci návrh
❌pôvodné znenie toho poslaneckého návrhu bolo kompletne prepísané v druhom čítaní, čo je priestor na zmeny návrhov, nie na ich kompletné prepísanie
❌ celý proces zmeny ústavy, od nápadu po hlasovanie v parlamente, prebehol za 4 dni, čo je rýchlosť porovnateľná len s balíčkom Igora Matoviča
❌ aj keby tvorcovia tejto zmeny mali záujem diskutovať o kvalite svojho návrhu, čo nemali, tak pri takejto šialenej rýchlosti nemá nikto šancu ani len oboznámiť sa s návrhom, nieto ešte zapojiť sa do odbornej diskusie
Najznepokojúcejšie však je, že takúto cestu k zmene ústavy si vybrali politici a političky, ktorí sami seba označujú za prodemokratické sily a ktorých ambíciou je chrániť právny štát.
Keď sú demokrati schopní zmeniť ústavu bez akejkoľvek diskusie za 5 dní, potom sa máme na čo tešiť, keď budú vládnuť politici, ktorí demokraciou otvorene pohŕdajú.
ÚSTAVA NIE JE DENNÍČEK
Mnohí politici degradujú ústavu na denníček, kam si chce každý zapísať, čo mu napadne. Dlhodobo upozorňujeme, že tento trend je nielen nesprávny, ale aj veľmi nebezpečný.
Kontroverzná novela stavebného zákona: cesta tam a zase naspäť
V poslednej dobe sme si zvykli, že legislatívny proces v parlamente si vyžaduje našu zvýšenú pozornosť, keďže niektoré štandardy schvaľovania zákonov sa začali obchádzať a niektoré nové (zákonom nepredvídané) sa zaviedli.
Predkladané návrhy zákonov si čoraz zriedkavejšie užívajú štandardný legislatívny proces s náležitou verejnou a odbornou debatou. Skrátené legislatívne konanie, poslanecké návrhy, pozmeňováky otáznej kvality predkladané na poslednú chvíľu, prílepky ... čím menej diskusie, tým viac chaosu.
Poslaneckými návrhmi zákonov sa dá elegantne obísť zbytočne zdĺhavá verejná diskusia, a preto cez ne skúša pretlačiť hocikto hocičo. Poslanci sú zvlášť kreatívni v druhom čítaní, kedy sa cez poslanecký pozmeňovák dostane do návrhu zákona aj úplne iný návrh, dokonca aj taký, ktorý je copy-paste medzičasom stiahnutého návrhu zákona. Tento prípad stopla prezidentka a schválený zákon poslala pánom poslancom a dámam poslankyniam naspäť.
Bez verejnej a odbornej debaty bol do národnej rady predložený aj návrh poslancov zo SME RODINA týkajúci sa novely stavebného zákona, ktorý sme spolu s ďalšími 30 organizáciami kritizovali ešte koncom roka 2022. Návrh neprimerane zvýhodňoval developerov na úkor verejného záujmu a porušoval medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, najmä Aarhuský dohovor.
Hlavne však zavádzal nový inštitút tzv. územného stanoviska. Územné stanovisko malo byť dokladom o tom, že stavba je v súlade s územným plánom. Dnes sa to rieši v rámci územného konania, po novom ho mala vydávať obec na základe svojho subjektívneho posúdenia mimo povoľovacieho procesu, a teda bez možnosti, aby sa k nemu ktokoľvek vyjadril. Novela bola navyše napísaná tak zmätočne, že každý čitateľ v nej nachádzal iný výklad.
Veľmi nás preto potešila správa, že tento naozaj nesystémový a nekvalitný návrh bol z legislatívneho procesu v januári 2023 stiahnutý.
Vyjde nás to draho – a to hneď dvakrát
Súdnemu dvoru EÚ boli včera postúpené dve žaloby Komisie proti Slovensku, ktoré dostatočne netransponovalo dve smernice – o skládkach odpadov a o energii z obnoviteľných zdrojov.
Čo sa týka prvej z uvedených – záväzok prijať právny rámec využívania energie z obnoviteľných zdrojov vyplýva nielen z EU legislatívy, ale predstavuje aj kľúčový prvok Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Smernica pritom obsahuje konkrétne opatrenia, prostredníctvom ktorých by sa dosiahol záväzný cieľ, aby do roku 2030 aspoň 32 % energie na úrovni EÚ pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Slovensko malo vyše 2 a pol roka, aby prebralo smernicu do svojho právneho poriadku, napriek tomu dodnes neohlásilo žiadne transpozičné opatrenia.
Slovensko malo taktiež do 16. júla 2009 povinnosť uzavrieť viacero skládok odpadu, ktoré nespĺňali moderné požiadavky v zmysle legislatívy EÚ. Výnimkou boli jedine skládky, v ktorých bola povolená ďalšia prevádza na základe schváleného plánu úpravy. Na nedostatky upozornila Komisia už v rokoch 2017 a 2019, Slovensko však napriek tomu neprijalo dostatočné opatrenia až v prípade 21 skládok. Na skutočnosť, že Slovensko skladuje dvojnásobok odpadu v porovnaní s európskym priemerom a nemá nastavený účinný systém kontroly prevádzkovateľov skládok, pritom poukázal v roku 2021 aj NKÚ, pričom už vtedy upozorňoval na možnú žalobu zo strany Komisie.
Transpozičné nedostatky by nás však nemali trápiť len preto, že pokutu zaplatíme z nášho štátneho rozpočtu, ale najmä preto, že ide o ochranu zdravia a prostredia okolo nás.
Tip na čítanie:
Rozhovor so šéfkou volebného tímu Andreja Babiša
Ak sledujete české prezidentské voľby a nerozumiete, prečo Andrej Babiš po prvom kole zvolil stratégiu vyvolávania strachu alebo prečo do kampane vytiahol Pražské Jezulátko, tak tento rozhovor vám mnohé objasní.
Tünde Bartha, rodáčka z východného Slovenska, spolupracuje s Babišom už sedem rokov. Do decembra 2021 bola viedla Babišovi úrad vlády, dnes vedie jeho prezidentskú kampaň. Tá je podľa mnohých najšpinavšou politickou kampaňou, akú si Česko pamätá.
TL; DR: „Nevyvolávame strach, odpovedáme na hlas ľudu,“ tvrdí Bartha. 🤦♀️
Tip na počúvanie:
Vincent Bujňák a Peter Kresák o zmenách ústavy
Je podmienka 90 hlasov na zmenu volebného systému správna alebo ide o neprimeranú snahu zabetónovať pred voľbami súčasný stav z obavy pred prípadnou zmenou, ktorá by nahrávala najsilnejším politickým stranám?
Malo by sa posilniť postavenie Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry?
Aký by mal byť ďalší osud známeho § 363 TP, ktorého znenie prezidentka napadla na Ústavnom súde?
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk