VZK #24: O čom vlastne je a o čom nie je referendum?
Dnes píšeme aj o vážnom ohrození občianskej spoločnosti, o Marošovi Žilinkovi, ale aj o definícii dezinfomátora.
Katka Batková, Eva Kováčechová a Andrej Krajňák pripravili do neformálneho zápisníka VIA IURIS zaujímavé texty, ktoré sú tak trochu vytrhnuté z kontextu našej bežnej práce:
🗳️ O čom vlastne je a o čom nie je referendum?
⚖️ Kto je dezinformátor? Spor Bukovský proti Hanajíkovi.
📕 Tip na čítanie: Publikácia o zmenách ústavy
Referendum. O čom vlastne je?
V sobotu bude deviate slovenské referendum, označované aj ako referendum o predčasných voľbách. A toto je malé interpretačné okienko o tom, o čom vlastne toto referendum bude. Alebo nebude.
Začnime tým, o čom toto referendum nebude:
Referendom sa neskončí tu a teraz epizóda tejto vlády (vlastne už „vlády“).
Referendum nerozpustí parlament. Referendom sa nevyhlási ani termín nových predčasných volieb.
Ba dokonca referendum ani nerozhodne o tom, že nejaké predčasné voľby budú.
V skutočnosti referendum nezmení prakticky nič na aktuálnom stave a v podstate ani neurýchli predčasné voľby.
Podstatou referenda totiž je „len“ to, aby bolo možné v budúcnosti rozhodnúť o tom, že sa nejaké predčasné voľby uskutočnia, ak
sa tak rozhodne v referende, alebo
ak sa tak uznesie národná rada.
Prvá možnosť bude predpokladať, že sa niekde v budúcnosti uskutoční ďalšie referendum a bude platné.
Druhá možnosť je prakticky totožná s tou, na ktorej sa aktuálne pracuje v národnej rade. Aj bez explicitného ukotvenia v ústave. Pretože v každom prípade je potrebné, aby ju niekto v tom parlamente odsúhlasil.
Čo sa týka možnosti, aby voliči mohli rozhodnúť o predčasných voľbách v referende, som skôr odporkyňou. Takáto možnosť by totiž priniesla do našej krehkej demokracie viac neistoty ako pokroku.
Predstava, že po každých voľbách by parlamentná menšina mohla usporiadať referendum o predčasných voľbách s nádejou, že takto zvráti ich výsledok, je dosť drahá skúška správnosti.
Sme vo vážnom ohrození
V pondelok 16. januára 2023 som sa zúčastnila stretnutia prezidentky Zuzany Čaputovej so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Je to vôbec prvýkrát, kedy v rámci novoročných prijatí u prezidentky dostali priestor aj zástupcovia mimovládneho neziskového sektora, a to napriek tomu, že tieto organizácie zamestnávajú tisíce ľudí, sú odborníkmi v mnohých oblastiach a svojou činnosťou pomáhajú zraniteľným, ohrozeným či núdznym, mladým aj starým na Slovensku.
Občianska spoločnosť v 30-ročnej histórii Slovenska zohrávala vždy významnú úlohu pri všetkých zlomových či krízových situáciách. V roku 1989, 1998 a opäť v 2018 vyjadrili aktívni občania a občianky jasný hodnotový postoj najprv proti totalite, neskôr proti mečiarizmu a napokon proti únosu štátu a vražde novinára. Naposledy sa sila mimovládnych neziskových organizácií ukázala vo februári 2022, keď hneď druhý deň po vypuknutí vojny stáli v zime na hraniciach, aby sa postarali o ľudí utekajúcich z Ukrajiny.
V posledných rokoch sme však svedkami rastúcej nenávisti v spoločnosti a tiež toho, že slová nie sú len slová, nezostávajú bez činov, aj takých strašných ako bol ten v bratislavskej Teplárni.
Napriek tomu sa Ľuboš Blaha postaví a bez najmenšieho zaváhania sa verejne vyhráža:
„Jedno vám chcem sľúbiť, keď sa strana SMER opäť dostane k moci, ak nám voliči dajú tú dôveru, tak urobíme konečne poriadok s médiami a mimovládnymi organizáciami.“
Okrem toho, že je to absolútna nehoráznosť, mne sa to už nechce tolerovať ani sa nad to povzniesť. Nechcem sa už chlácholiť, že veď to je len poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje a výplody jeho fantázie už nenájdete v žiadnych relevantných médiách či na sociálnych sieťach.
Poslanec Blaha reprezentuje verejne stranu SMER, ktorú by podľa posledného prieskumu volilo 15,9 % ľudí a je tak druhou najsilnejšou stranou.
Jeho slová preto musíme brať vážne a vzbudzujú veľké obavy o to, akým spôsobom plánuje strana SMER robiť poriadok s médiami a mimovládkami.
Žilinka v. novinári
Minule sme písali o sudcovi Janovi Šottovi, ktorý najskôr v trojhodinovom monológu veľmi podrobne odôvodňoval rozhodnutie v kauze Čapí hnízdo. Potom ešte predstúpil pred novinárov a odpovedal na ich otázky. Aj českí novinári to oceňovali ako netradičný prístup. U nás by to bol mimoriadny zjav.
Tradičný aj netradičný prístup na Slovensku je skôr taký, že sudcovia sa médiám vyhýbajú a nechávajú za seba hovoriť len hovorcov súdov. Veď v poriadku, nie vždy je priestor na diskusiu a vysvetľovanie, ale za pokus by to stálo aspoň vo veciach, o ktoré sa verejnosť osobitne zaujíma. Práve komunikácia a zrozumiteľné vysvetlenie môže byť jedným z predpokladov, ktorý pomáha budovať dôveru verejnosti v justíciu.
Generálny prokurátor je opakovane terčom kritiky pre svoju jednostrannú komunikáciu s médiami. Napríklad dnes (20.01.2023) pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia o zrušení obvinenia poslanca Martina Borguľu (Sme rodina) opäť nedovolil novinárom na tlačovej konferencii položiť ani jednu otázku. Kredit za to, že aspoň odkomunikoval svoje rozhodnutie o neslávnom § 363 Trestného poriadku. Škoda však tých nepovolených otázok. Otvorená komunikácia by určite prispela k budovaniu dôvery v spravodlivosť na Slovensku.
Tlačová konferencia genrálneho prokurátora k zrušeniu obvinenia Martina Borguľu.
Žiada si to aj verejnosť – pripomínam náš prieskum verejnej mienky, podľa ktorého až 65 % respondentov si myslí, že prokurátor by mal verejne vysvetľovať svoje rozhodnutia v konkrétnych prípadoch a 62 % považuje za dôležité, aby prokurátor odpovedal na otázky novinárov.
Ono – ako sa hovorí, nemému decku ani vlastná mať nerozumie.
Kto je dezinformátor? Spor Bukovský proti Hanajíkovi.
Začiatkom roka očakávame v médiách zmienku o výživovom poradcovi maximálne v súvislosti so zaručenými tipmi, ako sa zbaviť nadbytočných kilogramov z majonézového šalátu a zákuskov.
Tento týždeň však v médiách prebehla správa, že Okresný súd P. Bystrica vydal rozsudok, ktorým uložil povinnosť blogerovi Romanovi Hanajíkovi ospravedlniť sa Igorovi Bukovskému za viaceré články, v ktorých ho označil za šíriteľa hoaxov a dezinformácií. Bukovský žiadal aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50 000 eur, v tejto časti súd jeho nárok zamietol.
V rámci tohto príspevku nie je priestor na hĺbkovú analýzu rozhodnutia, avšak v jeho odôvodnení sa nachádza niekoľko zaujímavých tvrdení.
Okresný súd postavil svoje odôvodnenie na definícii pojmu dezinformácia zo stránky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorá tak označuje nepravdivú informáciu šírenú zámerne s úmyslom škodiť. Podľa súdu bloger nepreukázal, že Bukovského motivácia bola vedomá a súčasne aj zlá.
Tento výklad súdu možno považovať za pomerne reštriktívny, pretože človek ako tvor prefíkaný môže mať nespočetné množstvo ďalších motivácií na šírenie nepravdivých informácií. Definícia NBÚ je iba jedna z mnohých, ktorú na internete nájdeme. Napríklad podľa Európskej komisie nie je pri dezinformácii úmysel poškodiť rozhodujúci, ale postačuje vznik vážnej spoločenskej škody. Okrem toho, ak niekto šíri blud, hoc aj omylom, nemôžeme povedať, že šíri blud? Je presné terminologické označenie šíriteľa najzásadnejšie?
Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné a konečné slovo v tejto kauze bude mať odvolací súd. Nemožno opomenúť, že Roman Hanajík je invalidný dôchodca, ktorý sa cítil ohrozený ochorením COVID-19, a preto sa rozhodol upozorňovať na nepravdivé informácie na internete.
Keďže cesta za spravodlivosťou nie je vždy najlacnejšia, pána Hanajíka môžete finančne podporiť cez zbierku na Donio.sk.
Tip na čítanie:
Pravidlá a proces zmeny ústavy na Slovensku
Príspevky našich kolegýň Evy Kováčechovej a Viktórie Alžbety Sutórisovej, ako aj Jána Štiavnického, ktorý pôsobí ako súdny poradca na Ústavnom súde SR, boli hlavnými bodmi programu odbornej diskusie Pravidlá a proces zmeny ústavy na Slovensku, ktorú sme zorganizovali minulý rok.
Zúčastnili sa jej sudkyne a sudcovia Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, akademici, ale aj predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, či bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie pán Daniel Šváby.
Všetky tri príspevky ako aj závery odbornej diskusie nájdete v našej publikácii, ktorú si môžete zadarmo stiahnuť vo formáte PDF.
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk