VZK #33: Zodpovednosť za komentáre a cynizmus dezinformátorov
Dnes aj o ľudských právach v EÚ, o Warholovi, Princovi a Sorosovi.
Silnejší § 363 TP, obmedzenie vašich práv pripomienkovať zákony aj katastrofálna reforma povoľovania veľkých stavieb. To sú hlavné dôvody niekoľkotýždňového výpadku nášho neformálneho zápisníka.
Pri chaose v parlamente, ktorý sa snažili poslanci a poslankyne využiť na pretlačenie nebezpečných návrhov, sme na písanie VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU nemali čas ani energiu, ale už sme v plnej sile späť :-)
Katka Batková, Eva Kováčechová a Andrej Krajňák pre vás napísali VZK #33.
Má 1 035 slov a prečítate ho za 6 minút ☕
🇪🇺 Ľudské práva v Európskej únii
📸 Prince v. Warhol: rozuzlenie
🗯️ Zodpovednosť za komentáre a cynizmus dezinformátorov.
📗 Tip na čítanie: George Soros je skutočný slovenský vlastenec
Ľudské práva v Európskej únii
V lete 2022 som sa stala na základe nominácie vlády členkou Rady Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorá je skôr známa pod anglickým názvom Fundamental Rights Agency (FRA). Ide o veľmi malú agentúru s nie veľkým rozpočtom a počtom zamestnancov, ale ich práca je veľmi dôležitá.
FRA je agentúra EÚ, ktorej hlavnou úlohou je skúmať to, ako sú práva vyplývajúce z Charty základných práv EÚ realizované v praxi v jednotlivých členských štátoch a na úrovni EÚ. Často sa venuje témam a oblastiam, ktoré sú veľmi aktuálne a poskytuje tak cenné detailné informácie a dáta, ako aj cennú spätnú väzbu pre EÚ inštitúcie a členské štáty o tom, ako sa im darí dodržiavať základné práva. Na jednej strane vydáva správy o stave dodržiavania základných práv, ale neostáva len pri tom. Často navrhuje konkrétne opatrenia či nástroje pre zlepšenie adresované tak Európskej komisii ako aj jednotlivým členským štátom. Medzi dlhodobé témy, ktorým sa venuje, patrí integrácia Rómov, antisemitizmus, rasizmus a xenofóbia migrácia, vplyv technológií na základné práva, nenávistné prejavy, prístup k spravodlivosti, práva dieťaťa, postavenie obetí trestnej činnosti. Každoročne vydáva správu o ľudských právach v EÚ, kde sleduje stav aj vývoj ochrany ľudských práv. V uplynulom období vydala niekoľko správ týkajúcich sa postavenia ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny.
Ak by vás napríklad zaujímalo, ako jednotlivé súdy členských štátov, vrátane Európskeho súdneho dvora, aplikujú Chartu základných práv, tak na ich stránke nájdete veľmi šikovnú databázu, dokonca aj vo forme appky. S aplikáciou Charty základných práv EÚ majú právnici často problém, tak FRA pripravila veľmi dobrý manuál.
Prince v. Warhol: rozuzlenie
Vo VZK #14 sme minulý rok písali o spore medzi fotografkou Lynn Goldsmith a Warhol Foundation, ktorý sa točil okolo fotografie Princa. Išlo o to, že Goldsmith odfotografovala Princa, Warhol jednu z fotografií spracoval spôsobom sebe vlastným a časopis Vanity Fair ju v roku 1984 uverejnil.
Goldsmith dostala odmenu za použitie jej zdrojovej fotografie. Potiaľto bolo všetko v poriadku. Skomplikovalo sa to tým, že Warhol v skutočnosti vytvoril nie jednu, ale celú sériu z tejto fotografie – Prince Series – čo sa ukázalo v roku 2016, keď po úmrtí Princa Vanity Fair znovu zverejnil Warholovo spracovanie, tentoraz v inej farbe. Na toto uverejnenie sa však nevzťahovala licencia z roku 1984. Vznikol spor o tom, či pôvodné autorské dielo (Goldsmithovej fotografia) bolo spracované takým spôsobom, že vzniklo nové dielo (Warholove ilustrácie). Jeden súd to videl tak, druhý inak, až celá vec skončila na Najvyššom súde USA.
Najvyšší súd rozhodol 18. mája 2023. Diskusia na pojednávaní bola miestami až vtipná a vyvolala polemiku aj na sociálnych sieťach. Podstatou bola vážna otázka, či v prípade Princa platí „raz fanúšik, navždy fanúšik“, pretože „one doesn’t simply stop liking Prince“. Celé to naštartoval sudca Clarence Thomas (ten Clarence Thomas) poznámkou, z ktorej sa dalo interpretovať, že voľakedy bol fanúšikom, ale dnes už nie je. Skončilo to komentárom, „as if we needed another reason to loathe Clarence Thomas.“
Ale k veci: súd rozhodol tak, že práva fotografky Lynn Goldsmith boli porušené tým, že Warhol vytvoril viac než len jedno dielo z jej fotografie. V disente sudkyňa Kaganová a predseda súdu Roberts stanovisko väčšiny sudcov okomentovali tak, že toto rozhodnutie potlačí kreativitu a bude brániť novému umeniu ... a „náš svet bude chudobnejší“. Podľa New York Times to rozhodnutie však zďaleka nie je také jednoznačné a interpretuje ho tak, že súd v skutočnosti celý spor zúžil len na oblasť biznisu - poskytovania licencie na použitie umeleckého diela, netýkal sa však samotného spracovania umeleckého diela a vytvorenie nového diela.
Zodpovednosť za komentáre a cynizmus dezinformátorov
Do akej miery nesú politici zodpovednosť za nenávistné komentáre iných osôb pod svojimi príspevkami na sociálnych sieťach, zisťoval Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Sanchez proti Francúzsku.
Prvé rozhodnutie ESĽP v tejto veci analyzujeme aj v našej publikácii: Hranice slobody prejavu na internete a v máji tohto roka vyniesla Veľká komora ESĽP trinástimi hlasmi proti štyrom finálny verdikt. Podľa tohto rozhodnutia neporušili francúzske súdy právo na slobodu prejavu politika Juliena Sancheza, keď mu uložili peňažný trest za to, že na svojom verejnom účte na sociálnej sieti Facebook bezodkladne nezmazal komentáre podnecujúce k etnickej nenávisti.
Podľa Veľkej komory ESĽP bolo vzhľadom na okolnosti legitímne pripísať politikovi mieru zodpovednosti za zjavne nezákonné komentáre na jeho stránke a zásah do slobody prejavu politika považovala za primeraný s cieľom ochrany iných práv. Pre niekoho je rozhodnutie ESĽP kontroverzné, lebo vystavuje verejne známe osoby so značnou sledovanosťou na sociálnych sieťach riziku právneho postihu za nezákonné prejavy iných ľudí a zároveň ich núti k ostražitosti pri kontrole komentárov. Pri tisícoch príspevkov to môže byť v praxi naozaj problém. Na druhej strane, ak niekto nestíha moderovať slušnosť diskusie (alebo nemá na to brigádnikov), môže jednoducho vypnúť možnosť komentovania. Právo na komentár statusu známej osoby nepatrí k ústavným právam každého jednotlivca a na uplatnenie slobody prejavu má každý množstvo iných príležitostí.
K vypnutiu komentovania statusov pristúpil napríklad aj Igor Matovič, pre ktorého je Facebook dlhodobým komunikačným nástrojom s verejnosťou a príspevkami vedel často roztočiť koleso nenávisti v komentárovej sekcii.
O tom, že internet nie je najmalebnejšie miesto pre život a treba ho regulovať, sme sa presvedčili aj nedávno pri smutnej informácii o náhlom úmrtí herca Daniela Heribana. Niektoré dezinformačné weby cynicky zneužili tragickú udalosť a bez dôkazov konšpirovali o očkovaní ako možnej príčine jeho úmrtia. Pritom je nesporné, že k nečakaným úmrtiam, žiaľ, dochádzalo aj v minulosti a z dát spravovaných Štatistickým úradom SR sa dozvieme, že v niektorých rokoch pred pandémiou bolo takýchto prípadov dokonca viac ako v súčasnosti.
Tip na čítanie:
George Soros je skutočný slovenský vlastenec
Prečítajte si skvelý text Fedora Blaščáka o najväčšom filantropovi, aký kedy pomáhal Slovensku:
“Soros sa tak stal vôbec prvým filantropom, ktorý prišiel Československu na pomoc, najmä vďaka tomu, že jeho nadácia bola už od roku 1988 aktívna v Maďarsku a dávno predtým podporoval československých disidentov cez exilovú Nadáciu Charty 77 vo Švédsku.
Za dvadsať rokov cez programy nadácie odovzdal 60 miliónov dolárov, ďalšie desiatky miliónov daroval priamo. Počas mečiarizmu nadácia prerozdeľovala na podporu občianskej spoločnosti takmer 200 miliónov korún ročne.
Neexistuje žiadny domáci filantrop, ktorý by sa mu v objeme pomoci vyrovnal. A pritom tu nemal obchodné záujmy, neprivatizoval, pomáhal Slovensku a nič za to nechcel. Soros sa správal ako skutočný filantrop a slovenský vlastenec.”
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk