VZK #40: Chcete ísť na večeru s našou riaditeľkou?
Dnes aj o tom, ako sa študetnky a študenti PF UK ohradili voči vyjadreniam dekana Eduarda Burdu, ale aj o zbytočnom kriku niektorých členiek súdnej rady.
Okrúhle štyridsiate vydanie VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU dnes pripravili Katka Batková, Eva Kováčechová a Patrik Kimijan:
🍝 Chcete ísť na večeru s riaditeľkou VIA IURIS?
🪧 Politicky angažovaný dekan Právnickej fakulty UK?
👨🎓 Dekan Burda vs. študentky a študenti
⚖️ Rozprávajme sa o nomináciách do súdnej rady
📃 Písali sme do Európskeho parlamentu. Tak ako R.Fico minulý rok…
🎧Tip na počúvanie:
Eva Kováčechová - Whistleblowerov nevyhnutne potrebujeme
Chcete ísť na večeru s riaditeľkou VIA IURIS?
V decembri sme sputili crowdfundingovú kampaň, v rámci ktorej môžete podporiť naše aktivity na ochranu právneho štátu a získať tak okrem dobrého pocitu aj originánu odmenu.
Pripravili sme pre Vás odznaky, tričká, risografiky ale aj večeru s riaditeľkou či výlet na miesta, kde vznikla a pomáhala VIA IURIS.
Prvý cieľ sa nám podarilo dosiahnuť za menej ako 24 hodín, kedy nás desiatky darkýň a darcov podporili sumou viac než 5.000 eur!
Sme nesmierne vďační za takýto silný prejav dôvery. Pomôžete nám dosiahnuť ďaľší míľnik? Každé euro, investujeme do našich aktivít na ochranu základných princípov právneho štátu.
Politicky angažovaný dekan Právnickej fakulty UK
Vo víre udalostí minulých týždňov, kedy sa diskutovalo hlavne o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, zanikli aj iné informácie ako vyhlásenie Rady prokurátorov. Málo pozornosti si vyslúžil dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda so svojimi verejnými výrokmi na adresu Úradu špeciálnej prokuratúry.
Burda v stanovisku pre vládu hovoril o ÚŠP ako o potenciálnom kriminogénnom faktore a potrebe preveriť, či v rámci ÚŠP nepôsobí zločinecká skupina na manipulovanie s trestnými konaniami v politicky exponovaných prípadoch.
Už v polovici októbra sme upozornili na angažovanie sa pána Burdu vo verejnom priestore komentovaním trestných stíhaní, kde sa nemal ako a prečo oboznámiť so spisovým materiálom, no napriek tomu mu to nezabránilo komentovať nezákonnosť niektorých rozhodnutí OČTK. Tentoraz zašiel ešte ďalej a vyslovil verejne závažné podozrenia s cieľom odôvodniť svoj návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Proti jeho vyjadreniam sa ozvali aj prokurátori na tejto prokuratúre, ktorí sa neváhali menovite a verejne pod stanovisko podpísať.
Táto “kauza” má pre mňa dva prekvapivé momenty. Jeden z nich je následné stanovisko rektora Univerzity Komenského v Bratislave Mareka Števčeka, ktorý Burdove výroky označil za jeho osobný názor a ako rektor univerzity musí brániť právo akademickej obce vyjadriť svoj názor, bez ohľadu na to, či sa s ním stotožňuje. Prekvapujúce to je hlavne z dôvodu že, pán Burda, predpokladám, stanovisko vláde nepísal ako súkromná osoba, ale práve ako odborník a reprezentant akademickej obce, čím vlastne postup vlády zrušiť ÚŠP, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, legitimizoval.
Druhý prekvapivý moment je fakt, že to bola práve Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením Eduarda Burdu, ktorá nominovala Daniela Lipšica do funkcie špeciálneho prokurátora zo slovami:
“… je potrebné, aby sa na čelo špeciálnej prokuratúry postavil skutočný odborník a čestný človek a zároveň, aby sa naň postavil človek, ktorý je za odborníka a čestného človeka považovaný práve tými ľuďmi, ktorí takmer každého považujú za skorumpovaného. … A takým človekom je práve Dr. Daniel Lipšic. … Chceme tiež zdôrazniť, že Dr. Daniela Lipšica považujeme za vysoko odborne erudovaného a morálne bezúhonného kandidáta, ktorý dokáže zásadným spôsobom prispieť k tomu, aby Slovenská republika zostala právnym štátom.”
Dekan Burda vs. študentky a študenti
Žijeme takú rýchlu dobu, že skôr než sme poskladali tento newsletter, tak sa k vyjadreniam dekana Burdu, o ktorých píše vyššie Katka Batková, udiali dve dôležité veci:
1.
Najkôr študentky a študenti Právnickej fakulty UK napísali otvorený list pre dekana Eduarda Burdu.
Vyjadrujú v ňom svoje obavy týkajúce sa komunikácie dekana vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry:
“Veríme, že rozhodnutie vyjadriť verejnú kritiku aj v politicky citlivých otázkach bolo prijaté na základe relevantných odborných faktov, berúc do úvahy zložitosť celej situácie.
…
Myslíme si, že akékoľvek vyjadrenia akademika musia byť podložené odbornými argumentami a založené na overiteľných dátach či dôkazoch. Vo Vašom verejnom vyjadrení nám niektoré z týchto aspektov chýbali,” píšú vo svojom liste študentky a študenti práva. Jeho celé znenie si môžete prečítať na našom Facebooku.
2.
Eduard Burda výzvu študentiek a študentov PF UK na dialóg prijal a v piatok 15. decembra sa s nimi stretol. Študenti na stetnutí s dekanom predstavili tri konkrétne návrhy, ktoré chcú presadiť:
odbornú debatu medzi dekanom a špeciálnym prokurátorom na akademickej pôde
platformu na diskusiu o závažných spoločenských otázkach
platformu na úrovni fakulty na pripravenie odporúčaní pre mediálne vystupovanie dekana.
Eduard Burda na stretnutí študentom prisľúbil, že až do výsledkov senátu, ktorému predostrie návrh na usporiadanie diskusie, sa nebude verejne vyjadrovať.
Rozprávajme sa o nomináciách do súdnej rady
Členka Súdnej rady SR (SR) napísala blog, v ktorom sa zamýšľa nad tým, či „môže byť členom súdnej rady politik“ a naznačuje, že sa jej to nezdá vzhľadom na právo EÚ a štandardy definované Európskou sieťou súdnych rád (ENCJ) a Poradnou radou európskych sudcov (CCJE).
Mnoho kriku pre nič?
„Podľa môjho názoru ochrana nezávislosti justície a súdnej rady je ohrozená, pokiaľ je členom súdnej rady aktívny politik resp. bývalý aktívny politik, ktorý bol činný napr. v nedávnej dobe v predvolebnej kampani,“ píše sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková.
Nejde pritom o nejaké dumky pri čaji o piatej, pani sudkyňa uvažuje o konkrétnej osobe – o najnovšom členovi súdnej rady vymenovanom prezidentkou, ktorým je profesor Tomáš Gábriš.
Pán profesor je advokát, pedagóg, právny historik a teoretik – venuje sa teórii práva, ústavnému právu, športovému právu. Pani sudkyňa však naráža na to, že je aj členom strany Sloboda a solidarita, v jej štruktúrach pôsobí ako odborník a zároveň je aj poslaneckým asistentom. Nie je však poslancom (ani nekandidoval), nie je ani členom exekutívy. Je dosť možné, že keby nebol aktívny v saskárskej Rade pre obnovu dôvery v spravodlivosť, tak by o jeho politickej príslušnosti nikto ani netušil (vrátane pani sudkyne).
V čom je teda problém?
Naša právna úprava je taká, že súdna rada má 18 členov, pričom polovicu z nich si volia sudcovia v regionálnych obvodoch a zvyšných 3x3 členov (nesudcov) menuje prezident či vláda a volí národná rada. Čo sa týka požiadaviek na týchto nesudcovských členov SR, ústava a zákon hovorí o vzdelaní, bezúhonnosti a určitej praxi. Hovorí tiež o nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady s inými konkrétnymi funkciami (predseda a podpredseda NKÚ, prokurátor, policajt, siskár).
Tvrdenie, že naša úprava je v rozpore s právom EÚ, je azda trochu prismelé. Ono – odvolávať sa na všeobecné zásady práva EÚ o právnom štáte a ochrane sudcov pred vonkajšími zásahmi sa dá vždy (tiež to rada robím), ale ak majú mať takéto odvolávky aj reálny dopad, treba ísť kus ďalej a všeobecnú teóriu podporiť aj konkrétnymi ustanoveniami. Právo EÚ však o tom mlčí.
Čo sa týka štandardov ENCJ či CCJE, tie sa vzťahujú na aktívnu politiku na úrovni člena vlády alebo parlamentu. Poukazujú pritom napr. na závery Benátskej komisie, ktorá odporúča, aby politici – členovia parlamentu alebo výkonnej moci – neboli členmi súdnych rád. Celkovo sú ENCJ aj CCJE skôr poradné orgány, ktorých stanoviská majú odporúčací charakter.
Ale fajn, rozprávajme sa o nomináciách do súdnej rady. Začať by sme mohli tým, ako nevkusne rýchlo vymenila nová vláda svojich nominantov, stihla to ešte predtým, ako vôbec získala dôveru parlamentu. K tomuto počinu som hľadala kritický komentár, ale márne.
Nie je toto predsa len trochu väčší zásah do činnosti súdnej rady?
Písali sme do Európskeho parlamentu.
Tak ako R.Fico minulý rok…
Minulý týždeň sme spolu s Nadáciou Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a INEKO poslali europoslankyniam a europoslancom aj Európskej komisii otvorený list, ktorý podpísalo viac ako 34 000 ľudí.
Detailne v ňom opisujeme kroky novej vlády Roberta Fica, ktoré podľa nášho názoru ohrozujú základné princípy právneho štátu a prepájame ich s kontextom, ktorý je pri týchto rozhodnutiach vlády nesmierne dôležitý, no pre europoslancov nemusel byť zrejmý. Spolu s naším listom sme poslali aj list od rodín Jána a Martiny.
Naša aktivita, na ktorú má právo každý občan a občianka demokratického právneho štátu, sa dotkla premiérskej strany natoľko, že na Telegramovom profile svojho podpredsedu písali o liste pre EP ako o kydaní na Slovensko, za ktoré sa máme hanbiť. “Ako môžu takto nenávidieť svoju vlasť?” pýtala sa údajne Blahu nemenovaná europoslankyňa.
Tí istí poslanci strany SMER pritom v apríli 2022 usporiadali tlačovku s názvom “Svet sa musí dozvedieť o zverstvách, ktoré pácha Čaputová, Heger, Matovič a Lipšic,” na ktorej informovali o tom, že Robert Fico napísal osobný list o stave právneho štátu na Slovensku “... bývalým kolegom v európskej rade, všetkým premiérom, premiérkam, všetkým spolkovým kancelárom, všetkým prezidentom, ktorí chodia do európskej rady .”
Aby toho písania nemali málo, tak Robert Fico pokračoval:
"30 poslancov NR SR (vrátane Ľuboša Blahu, pozn. red.) posiela, o chvíľku to odíde po tejto TK, otvorenú výzvu predsedníčke EK a všetkým členom EK. Je to výzva, ktorá je asi na jeden a pol strany, ktorá presne opisuje, čo sa na Slovensku v týchto okamihoch deje. A začína to vyvolávať vážne pohoršenie, pretože oni si uvedomujú, že ak to, čo je tu napísané, je pravda, tak majú jeden veľký vred. A tým vredom nie je Maďarsko. Tým vredom v právnom štáte nie je ani Poľsko. Nie je to ani Malta. Tým vredom, najväčším, aký kedy v EU vznikol, je Slovensko s tými gaunermi, ktorí stoja na čele tejto vlády."
Ako môžu takto nenávidieť svoju vlasť?
Tip na počúvanie:
Eva Kováčechová - Whistleblowerov nevyhnutne potrebujeme
Naša kolegyňa Eva Kováčechová rozprávala v podcaste Úradu na ochranu oznamovateľov o osudoch jej klientov, ktoré ju najviac zasiahli. Porovnáva dobu mečiarizmu so súčasnou a dáva rady, ako vedia oznamovatelia ustáť náročné situácie, ktoré môžu nastať, keď sa rozhodnú nemlčať. Rovnako tak hovorí o tom, prečo je podľa nej dôležité zaujímať sa o veci verejné.
Sledujte nás všade
Našu prácu môžete sledovať na Facebooku, LinkedIn, ale aj na Instagrame alebo na webe VIAIURIS.sk